pjatocek

Keď sa začínala pandémia, každý si myslel že to bude pár týždňov a skončí sa to. Prešli 3 roky a teraz sa to len dá vidieť že to odchádza aj keď nie vo všetkých krajinách. A ak chcete cestovať za oceán bez očkovania sa ani do lietadla a ani tam do krajiny nedostaneme.

Keď začínala vojna na ukrajine mnoho ľudí si nemyslelo že to vôbec bude a ak tak len pár týždňov. Dnes je to už 12 mesiacov bojov a vyzerá to na ďalšie roky bojov alebo zamrznutého konfliktu.

Keď začínala inflácia a vysoké ceny energii mysleli sme si že to je prechodné na pár týždňov ale reálne to stále trvá už niekoľko mesiacov. A je pravdepodobné že to bude pokračovať. Dnes nevie nikto ako dlho.

Tieto tri skúsenosti a okolnosti ovplyvňujú každého človeka a každú spoločnosť v Európe i vo svete.

Kríza za krízou je naviac na Slovensku sprevádzaná krízou zmyslu štátu a krízou jeho identity.

Ako hovorí matematika ak položíte základy krivo, čím ďalej od základou budete stavať (na krivých a nepevných základoch) tým viac sa tá budova bude vychyľovať. A v takejto situácii sa nachádzame dnes.

Niekto si na krivosť zvykne a iný sa s krivosťou nestotožnia a narovnávajú ju alebo začnú na inom základe. A takých ľudí nie je málo aj keď nie všetci o tom hovoria. Lokálne iniciatívy a spoločné spolupráce dávajú šancu na prežitie. Aj keď už nič nebude také aké to bolo (práca, spoločnosť, doprava, voľný čas, rodina, cirkev, príroda, ekonomika, dôchodok, zdravie, vzdelávanie…).

Nedá sa schovať za pec a prečkať. Práve naopak v možnej miere sa každý do toho nejako musí zapojiť.