Nie je život ale smrť tou hranicou za ktorou človek vidí svoj život i život tých druhých. Jeden 100 ročný muž povedal, že až po tom keď nebude medzi živými ľudia uvidia hodnoty jeho života alebo prázdnotu. Nebol to naivnosťou inšpirovaný dedko, ale vedec, ktorý ako lekár celý život venoval pomoci chorým a liečbe najrôznejších vírusou. Potom sa aj jeho odborné texty a jeho rodinné listy čítali inak a inak aj pochopili. Odstup od života dáva nadhľad. Režisér po 80 rokoch povedal, že najlepšie sa mu písalo, keď ho zakázali. Prekážky ho učili hľadať nové cesty. A problémy až skončia človekú prinesú tú hodnotu poznania ako je možné tie ťažké situácie riešíť. Až keď človek alebo skupina ľudí odchádza, až vtedy si uvedomujeme jeho/jej skutočnú hodnotu. No jeho celý život je ukrytý v minulosti. Komplexnosť postojov, názorov možno spoznávať aj cez tvorbu, prácu, vzťahy… Nie je to len podľa toho čo človek hovorí ale aj podľa toho čo koná. A okolo nás sa v tomto ćase prejavuje mnoho ,,osobností“ a my môžeme na prejavoch vidieť dobré alebo hnil´obou nakazené ovocie. Niekedy treba zahryznúť no inokedy to vieme dobredu odhadnúť a hryzom si nemusíme ani kaziť chuť. Odvážne zhodnitiť konkrétnu situáciu je umenie. Dáva nám možnosť posunúť sa ďalej.