Keď sa dvaja páni stretli po dlhšom čase na káve/na pive bolo vidieť že sú radi a zima je preč. Zima im bránila v stretnutiach. Keď vidíme debaty a to je ešte 6 mesiacov do dňa D až nás čosi ovanulo pri predstave že toto bude gradovať a kulminovať na prelome septembra a októbra. Áno mnoho ľudí si myslí, že potom sa to upokojí, no môže to byť ešte zložitejšie ako je to teraz. Nemusí ísť o prienik ale o vyhranenie sa. Maťko nepôjde s Kubkom, Peťko nepôjde s Jankom, Gabriel nepôjde Lukášom a ostane len extrémný extrém, ktorý sa dá nejako dokopy. Motív už má. A silný. Že utrpí krajina a jej miesto medzi ostatnými to je jasne. A miesto plánu obnovy tu bude plán zabetónovania a návrat k starým spôsobom. Nič však nie je stratené. V presýpacích hodinách sa však piesok nepresunie hore ale dole. Gravitáciou. V opačnom prípade treba tie hodiny preklopiť na druhú stranu. A každý deň urobiť aspoň malý krok aby v tom pokračovali aj takí ktorí len začali a hneď sa všade sťažujú že musia prekračovať a zdolávať prekážky na ceste. Nič nie je len tak, aj keď to občas tak vyzerá. Poriadny výsledok za niečo stojí a len motivovať a pravdivo argumentovať pomôže v tomto prípade. Cesta je tam kde je vôľa a tá musí byť dosť silná aby sa v budúcej mnohokoalícii našli spoločné množiny na ktorých sa bude stavať. Kde inšpiráciu už nedáva krajina a kde sa dvaja rozdelia na troch potrebuje veľa vody pretiecť a zmeniť (obmývať) ľudské srdcia. Nie len o tom bol deň pred 35 rokmi, nie len o tom je to dnes. Vo všetkom je to o budúcnosti, ktorá práve príchádza. Jej základy budujeme alebo búrame práve dnes. Aj Goliáš aj Dávid majú v dejinách svoje miesto. Na koho strane budú stáť dejiny?